Príčiny panickej poruchy

Jasné príčiny vzniku panickej poruchy zatiaľ nie sú úplne
známe. Na zraniteľnosti k úzkosti sa podieľa rad faktorov, a to
u rôznych ľudí v rôznej miere.

a) Vrodené faktory: Vrodené faktory majú významný vplyv,
pre čo svedčí skutočnosť, že v niektorých rodinách nachád
zame tieto poruchy častejšie. To môže znamenať, že je tu
prítomná vrodená biologická zraniteľnosť. pravdepodobne
sa však nededia priamo panická porucha, ale dispozícia
reagovať úzkosťou na záťaž. Krehkosť alebo odolnosť osobnosti
je teda len čiastočne vrodená. napríklad hyperkinetickej
deti bývajú k stresu náchylnejší. Taktiež majú vplyv vrodené
Temperamentovo vlastnosti. Nemôžeme úplne zmeniť svoju
povahu, ale môžeme znížiť šancu rozvinúť stres, ak
poznáme a vieme vopred odhadnúť situácie, na ktoré reagujeme
prehnane.

b) Biochemické faktory: U úzkostných stavov dochádza k poruche
v prenose serotonínu v mozgu. Táto biochemická
porucha je prítomná pravdepodobne u všetkých typov úzkostných
stavov, nech už je ich rozvoj pochopiteľný z toho, čo sa
v živote toho ktorého človeka stalo, alebo úzkostné stavy
prišli akoby z ničoho nič. Či táto biologická porucha je
príčinou úzkosti, alebo len jej súčasťou, to zatiaľ nevie
me. Antidepresíva dokážu postupne zvýšiť dostupnosť
serotonínu v mozgu, čím pomáhajú normalizovať
biologickú rovnováhu.

 c) Podmienky vývoja v detstve a výchova: Jedným z nejdú
ležitějších darov, ktoré môžu dať rodičia dieťaťu, je pocit
bezpečia. Ak dieťa vyrastá bez tohto pocitu, je neisté
vo vzájomnom vzťahu s druhými. Obáva sa čeliť novým
veciam, nevie si poradiť s neúspechmi. Kto nezažil dostatok
bezpečia v detstve, ľahko podlieha stresu v dospelosti.
Najčastejšie súvisí s rozvojom úzkosti v dospelosti strata
dôležité osoby v detstve, či úmrtím alebo rozchodom rodičov.
Taktiež predčasné oddelenie od matky, nedostatočná
starostlivosti, týranie dieťaťa, alebo naopak prílišné rozmaznávanie
a uľavovanie, aj to často súvisí s rozvojom úzkostné
poruchy v dospelom veku. Veľkú úlohu hrá tiež výchova.
Ak je niektorý z rodičov nadmerne úzkostný, dieťa sa to
od neho veľmi rýchlo učí jednoduchým spôsobom - napodobňovaním.
Tým, že vidí, ako sa rodičia správajú v problémových
situáciách, ako komunikujú, ako zvládajú stresujúce momenty,
sklamanie a frustráciu, sa samo učí vlastnému správania. Napr.
ak je otec úzkostný a bojí sa stretávanie s ľuďmi, môže
syn kopírovať jeho správanie a v dospelosti sa podobne
necíti dobre v spoločenských situáciách. taktiež výchova
úzkostlivo sledujúci každý telesný príznak dieťaťa môže
viesť k jeho následné precitlivenosti k telesným príznakom
vôbec. Niektoré udalosti v živote tiež zvyšujú vnímavosť
k telesným príznakom (napríklad náhle úmrtie niekoho
z blízkych).
Naučené faktory zahŕňajú všetko, čo sme sa od narodenia až
do súčasnosti osvojili. Môžu to byť určité pohľady na
seba samého, medziľudské vzťahy, životný štýl, požiadavky kladené
na seba či na druhej, predsudky, stereotypné spôsoby
reagovanie na určité situácie a pod. Zdá sa, že naučené faktory
hrajú podstatnú úlohu v tom, ako zaobchádzame so stresory.
Naučili sme sa, akým spôsobom si ich vysvetľujeme, ako si
veríme, že určité udalosti zvládneme, aj aké stratégie pou
žijeme v reakcii na ne.

d) Rysy osobnosti: Asi u polovice ľudí trpiacich panickou poruchou
sú nápadné niektoré povahové vlastnosti. väčšinou
ide o ľudí, ktorí majú celoživotný tendenciu si robiť nadmerné
starosti aj o veci, ktoré iní hodia za hlavu. často sú
to ľudia s problémami v asertívnym rokovaní. nie sú schopní
povedať »nie« v situáciách, kedy by bolo odmietnutie na mieste, ťaž
ko znášajú kritiku od druhých, sami kritizovať nevedia,
a keď sa o to pokúsi, môže to byť prehnané. majú nadmernú
potrebu pochvaly a povzbudenie a bývajú nadm
ru závislí na hodnotenie druhými. Majú nápadnú starosť
o svoj telesný stav. Venujú sebapozorovania ďaleko viac času
než väčšina ostatných ľudí. Mávajú tendenciu robiť katastrofické
závery aj z malých odchýlok v telesnom fungovania.
Mávajú celoživotný sklony k perfekcionizmu a nadmernú
výkonovú orientáciu. Niekedy však môže byť dôvod stresového
prežívanie v chýbanie niektorých zručností, napríklad
neschopnosť racionálne si plánovať čas, rozlišovať dôležité
od nedôležité, vedieť vysloviť svoje želanie spôsobom, ktorý
je pre druhé prijateľný pod.

 Výchovné vplyvy súvisiace s rozvojom panickej poruchy
• predčasné oddelenie od matky
• perfekcionistická a nadmerne kritizujúce výchova
• prehnane ošetrujúce a rozmaznávajúce výchova
• úzkostlivý rodič ako vzor
• výchova rodičmi, ktorí dávajú dieťaťu najavo, že svet je plný nebezpečenstva
• náhle úmrtie blízkeho človeka

e) Stres: Stres je často dôležitou okolností na začiatku rozvoja
panickej poruchy alebo agorafóbia. Ľudia, ktorí žijú vo
stresujúcich podmienkach, sú viac náchylní k rozvoju úzkosti.
Prežívanie stresu často nadväzuje na problémy v rodine,
v práci či štúdiu. V rodine to bývajú najmä konflikty
v roliach - ako medzi partnermi, tak medzi rodičmi a deťmi. môžu
sa prejavovať neustálymi hádkami aj napätým mlčaním.
V pracovnej situácii to býva ako konfliktné situácie, tak
workoholizmus (nadmerné pracovné tempo, nedostatok
odpočinku), ktoré vedú k výraznému stresu. prvý zá
chvat paniky sa väčšinou objaví v čase zvýšeného stresu.
V zásade sa jedná o psychologický alebo telesný stres:
- Psychologický stres: vzniká v čase sporov a hádok
s blízkymi ľuďmi, pri problémoch v sexuálnej oblasti, po
strate blízkej osoby, v časovom tlaku, pri pracovných
problémoch, pri zmene či strate miesta, pri finančných
ťažkostiach, pri frustráciu (napr. ženy na materskej dovolenke)
apod.
- Telesný stres: vzniká v čase telesnej choroby, pri únave
z prepracovania, pri nadmernom užívaní alkoholu alebo
drog, pri chronickom nedostatku spánku, pri nedostatku
cukru a živín, napr. následkom držanie diét.
Takisto drobných situácií, ktoré spúšťajú starosti a obavy,
sa každý deň naskytne celá rada. Tie môžu súvisieť s po
počiatkom úzkostné poruchy v prípade, že je ich príliš veľa.
Môžu tiež veľmi dobre slúžiť ako udržiavacie faktory poruchy.

Typické situácie sú uvedené v nasledujúcom zozname:
- kritika
- Potlačenie hnevu
- Podceňovanie alebo ignorovanie zo strany okolia
- nedostatok uznania alebo ocenenia
- Porovnávanie sa s druhými ľuďmi
- Porovnávanie seba sama pred chorobou a v súčasnej dobe
- Zlyhanie v určitej situácii, chybování
- Náhly vývoj situácie nepriaznivým smerom
- Odkladanie alebo nedokončený práce
- Pocit nespravodlivosti
- Nedostatok prejavov lásky
- Partnerský a sexuálny nesúlad

f) Životné udalosti: Často predchádza rozvoju panickej poruchy
závažná životné udalosť. Môže ísť o udalosť, ktorá vedie
k sociálnej izolácii (strata partnera alebo jeho odchod), ku
zmene role (prechod zo školy do zamestnania, pôrod a prí
chod dieťaťa do rodiny, prechod do iného zamestnania),
k strate dôležité role (odchod dospelých detí z rodiny),
strate autonómie, prirodzenej aktivity a dôležitosti (odchod
z práce na materskú dovolenku) apod. Sama panická
porucha má rad dôsledkov, ktoré môžu viesť k ďalšiemu
prehĺbenie izolácie, obmedzenia aktivity a strate autonómie.

g) Telesná ochorení: Úzkosť môže byť tiež spojená so
súbežným telesným ochorením. To platí najmä
pre staršiu populáciu. Úzkostná porucha môže nadväzovať na
ischemickú chorobu srdca, vysoký krvný tlak, mozgovú
príhodu, Parkinsonovu chorobu, cukrovku, reumatizmus,
zníženú aj zvýšenú činnosť štítnej žľazy a pod.
Emočná porucha môže tiež zhoršovať priebeh všetkých týchto
ochorenia. Niekedy nadväzuje na búrlivé hormonálne
zmeny po pôrode či v klimaktériu.

h) Lieky, drogy a alkohol: Rozvoj úzkosti môže tiež súvisieť
s užívaním niektorých liekov. Objavuje sa napríklad po Uzi
vanie antiastmatík, hormónu prednisonu a po niektorých
liekoch užívaných na liečbu vysokého krvného tlaku. veľmi
často vedie k úzkosti nadmerná konzumácia alkoholu alebo
závislosť na drogách.