streda 17. augusta 2016

Stresová reakcia

Ku stresovej reakcii organizmu dochádza pri jeho stretnutí so
stresorom. Stresová reakcia je fyziologická a psychologická
reakcia organizmu na vonkajšie, ale aj vnútorné udalosti. privádza organizmus
do štádia pohotovosti a pripravenosti k »boju,
alebo úteku «. Pokiaľ toto riešenie nie je úspešné, dostáva sa organizmus
do stavu útlmu a rezignácia (depresia). dôležitou
úlohou stresovej reakcie je chrániť organizmus pred nebezpečenstvom
pomocou toho, že:
a) upozorňuje na nebezpečenstvo alebo hrozbu;
b) dostáva telo aj myseľ do pohotovosti - »poplachová reakcia«;
c) udržiava nás v stave pohotovosti, kým nebezpečenstvo nepominie.
Stresom nie je len reakcia na priame ohrozenie, ale aj očakávania
vanie (predvídanie) takéhoto ohrozenia a s tým spojená úzkosť,
napätie, strach a obavy. Súčasťou úzkosti sú telesné príznaky,
ako napr. búšenie srdca, závraty, kŕče v končatinách, stuhnuté
svaly alebo pocity dusenie či lapanie po dychu.

Niekedy potom aj pocity
neskutočna, ukradnuté vnímanie seba a vecí okolo, alebo
pocit »ako vo filme«. Panika sa rozvinie vtedy, považujeme
-Li tieto príznaky za vážne nebezpečenstvo - domnievame sa, že ide
o známky telesné či duševné choroby. Ide však len o reakciu
organizmu, ktorá hovorí: »bojuj, alebo uteč!« Reakcia »boj, alebo
útek «chráni organizmus od nepamäti. Naši jaskynný prapredkovia
potrebovali v prípade nebezpečenstva okamžite automaticky
reagovať bojom či útekom. Aj v modernej dobe je nevyhnutne
nutné automaticky reagovať, napríklad v situácii, keď sa na
nás rúti auto, naše úzkosť nás ochráni, my uskočíme. automaticky,
bez rozmýšľania. Náš mozog vyšle správu do tzv. Autonómneho
nervového systému, ktorý má dve zložky - sympatikus
a parasympatikus, ktoré sú zodpovedné za aktuálne
množstvo energie a pripravenosť k činnosti. sympatický nervový
systém spúšťa reakciu »boj, alebo útek«, uvoľňuje energiu
a pripravuje organizmus k akcii. To je tzv. Prvej fázy stresovej
reakcie. Parasympatikový nervový systém obnovuje a vracia telo
do normálneho stavu. To je druhá fáza stresovej reakcie.
Sympatický nervový systém, ktorý spouštíreakci »boj, alebo
útek «operuje spôsobom» všetko, alebo nič «. Vyplaví sa adrenalín
a noradrenalín, čo sú prenášača vzruchu sympatického
nervového systému, ktoré sa vyplavia z nadobličiek a sympatických
ganglií v tele a kolujú v krvi. Vedú k rozvoju rôznorodých
telesných zmien umožňujúcich rýchlu akciu (tab. 3). pri
následnom odznení vplyvu sympatika a aktiváciu parasympaTab.

3. Pôsobenie autonómneho nervového systému
pri stresovej reakcii
sympatikus Parasympatický nervový
• Vylučovanie adrenalínu z nadobličiek • Spomalenie srdcového tepu
• Zrýchlenie srdcového tepu • Zníženie krvného tlaku
• Zvýšenie krvného tlaku • Zníženie svalovej výkonnosti
• Zúženie periférnych ciev • Zastavenie sekrécia potu
(Blednutie, mravčenie) • Spomalenie dychu
• Rozšírenie ciev vo veľkých svaloch • Zvýšenie tráviaci činnosti
• Zvýšenie napätia svalstva • Zníženie aktivity, potreba
• Zvýšenie sekrécie potu pokoja a uvoľnenia
• Zrýchlenie a prehĺbenie dychu
• Zúženie bábik
• Zhoršenie trávenia
• Stiahnutie žalúdka
• Stúpanie celkovej aktivity až nepokoja
tiku telesné príznaky stresu postupne vymiznú a obnoví sa pocit
uvoľnenie. To znamená, že úzkosť nemôže trvať večne. dochádza
k metabolizácii adrenalínu a noradrenalínu, ktorá trvá
dlhšie, preto máme aj po záchvate nejakú dobu pocit napätia.
Obe tieto fázy nie sú nebezpečné, ale úplne prirodzené.
V prvej fáze stresovej reakcie dochádza k urýchleniu prietoku
krvi. Preto srdce tlčie rýchlejšie a silnejšie. Zlepšuje sa zásobenie
tkanív kyslíkom a rýchlejšie sa odstraňujú škodliviny z tela. krv
sa presúva z miest, kde jej nie je toľko potrebné (žalúdok, koža, končeky
prstov), ​​do miest, kde je naopak potrebná pre »boj, alebo
útek «(stehenné svaly, bicepsy). Menšie prekrvenie kože chráni
pred možným smrteľným vykrvácaním. Preto je koža počas
úzkosti bledá a chladná a môžeme v nej cítiť mravčenie či
brnenie.

Reakcia »boj, alebo útek« je tiež spojená so zrýchlením
a prehĺbením dychu. Hovoríme o hyperventiláciu. tkanivá
potrebujú na zvýšenie činnosti viac kyslíka. Pri panike má preto
človek pocit nedostatku vzduchu. Často lapá po dychu.
Telo však nedostatok kyslíka nemá. Má ho naopak spravidla
nadbytok. Zrýchlene dýchalo, ale nevykonalo žiadnu väčšiu
námahu. Nebojovalo ani neutekal. Vďaka zrýchlenému dý
STOP sa môžu objaviť kŕče prstov rúk a stiahnutie pier. Pokiaľ
človek upokojí dych, tieto príznaky rýchlo vymiznú.
Ľudské telo obsahuje asi 4,5-5,5 litra krvi. Ak sa krv
nahromadí vo veľkých svaloch a my sa nehýbu, chýba
v iných častiach tela, najmä v hlave. Väčšinou zbledneme,
máme pocity nereálnosti, zmätku, neistoty, máme rozmazané
videnie. Nie je to nebezpečné, ale niekedy to môže vydesiť.
Tiež potenie je častým prejavom úzkosti. potenie ochladzuje
telo a bráni tak prehriatiu. Pocit sucha v ústach vzniká znížením
tvorby slín, znížená funkcia žalúdka potom spôsobí pocit
na zvracanie či zovretie žalúdka. Mnoho svalových skupín je
napnuté, až môžu naozaj bolieť, rozechvět či triasť sa.
Reakciu »boj, alebo útek« nemusí spustiť len náhly strach,
ale aj dlhodobý stres. Zdrojom chronického stresu je náhlenie,
hromadenie povinností, konflikty vo vzťahoch a celkový spô
sob nášho života. Aj vtedy sa do krvi uvoľňuje adrenalín
a noradrenalín. Telesné príznaky môže vyvolať aj zlozvyk dý
chat rýchlejšie, ktorý si neuvedomujeme. Tiež to, že si nadmerne
všímame bežných zmien v tele, ktoré sa objavujú u každého
človeka, môže vyvolávať pocit, že niečo nie je v poriadku.
Ďalším mechanizmom vzniku telesných príznakov je »Interoceptívne
podmieňovanie «. Naše telesné príznaky, ktoré sme
v strese zažili, sa spojí s pocitmi úzkosti, a akákoľvek nepohoda
je neskôr schopná znova je spustiť. Podobne, ak
sa objavia telesné príznaky, dochádza ihneď k rozvoju paniky.
K tomu môže dôjsť pri vyčerpaní, napätie vo vzťahu, ale aj po
vypití kávy či telesnom cvičení.

Infarkt, alebo panika?
Ľudia si často pletú paniku a príznaky ju sprevádzajúci so srdcovým
či iným telesným ochorením. Je to väčšinou tým,
že nemajú dostatok informácií o tomto ochorení. hlavný
mi príznaky choroby srdca sú dýchavičnosť a bolesť na hrudníku,
občasné búšenie srdca a slabosť. Tieto príznaky u srdcových
chorôb sú zvyčajne priamym dôsledkom námahy. čím viac
sa telesne namáhate, tým sú príznaky výraznejšie. prejavy
zvyčajne ustupujú, keď odpočívate. Pri panickom záchvate je
to iné. Príznaky sa často objavujú aj pri odpočinku, úplne nie
Čakanie, a ich priebeh nezávisí na námahe. Samozrejme, že
sa symptómy paniky môžu objaviť aj počas cvičenia alebo sa
môžu počas cvičenia zhoršiť. Ale líši sa od príznakov srdeč
nej choroby (a najmä srdcového infarktu) tým, že sa môžu
rovnako často objaviť pri odpočinku. Najdôležitejšie je, že choroby
srdce takmer vždy vyvolajú zmenu na EKG. pri panickom
záchvatu nie sú žiadne patologické zmeny na EKG viditeľné. jediným
nálezom býva ľahko zvýšená srdcová frekvencia. takže
ak bolo EKG vyšetrenia v poriadku, môžete predpokladať,
že vaše srdce je zdravé.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára