preto pre človeka v normálnych situáciách veľmi dôležitá - vyostruje
zmysly, mobilizuje energiu a pomáha organizmu ubrá
niť sa, utiecť alebo sa vyhnúť, ak sa objaví nebezpečenstvo. mierna
úzkosť je úplne normálne a prežíva ju každý človek. dokonca
zvyšuje náš výkon a motiváciu. Ak však prerastie ur
Cito mieru - je nadmerne častá, nadmerne intenzívny a trvá
dlho, alebo sa objavuje v neprimeranej situácii - zasahuje
negatívne do života. Vedie potom k vnútornému zmätku, neproduktívnemu
správanie a silným emóciám až panike. Rozdiel medzi úzkosťou
a strachom je ten, že pri úzkosti má človek pocit ohro
žení, ale neuvedomuje si z čoho, nemá konkrétny podnet. to
vedie k tomu, že je ostražitý a pripravený na možné nebezpe
čí. Úzkosť môže voľne plynúť, alebo sa objaviť v záchvatoch
- Panických záchvatoch. Spontánna úzkosť sa objavuje náhle
a bez príčiny, na rozdiel od fóbie, kedy má človek strach z konkrétnych
situácií, ktorých sa ľudia zvyčajne neboja. anticipačný
úzkosť (úzkosť z očakávania) je očakávanie ohrozujúce situácie,
ktorá často vznikne po predošlých záchvatoch úzkosti.
Panika je názov odvodený od gréckeho boha Pana. pán čí
hál v lese na pútnikov a desil ich. Panický záchvat sa prejavuje
silnú úzkosťou až hrôzou, ktorá vzniká náhle, väčšinou bez
zjavnej príčiny. Je sprevádzaná výraznými telesnými príznakmi
a má vplyv na následné správanie: človek sa snaží zo situácie
utiecť, neskôr sa vyhýba miestam, kde paniku prežil, alebo má
strach, že by sa mohla znovu objaviť. Počas záchvatu dochádza k pocitu straty kontroly. Postihnutý má strach z omdletie, zo
smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošaleniu. sprievodom
sú početné telesné pocity (tab. 1). Človek môže rozvinúť
strach, že ochorel vážnu telesnú alebo duševnou chorobou
(Zlyháva mu srdce, má infarkt, zošalel, a i.). záchvaty trvajú
obvykle 5-30 minút, výnimočne dlhšie. Po záchvate niekedy zostatky ú
stáva tras, napätie a vyčerpanie, alebo naopak dôjde k uvoľneniu
či ochabnutie.
K rozvoju panickej poruchy dochádza najčastejšie medzi 23.
a 29. rokom, ale môže k nej dôjsť aj v detstve či v starobe. panickú
poruchou trpí 1-2% populácie. Ovšem okolo 10-12%
populácie zažije každoročne ojedinelý záchvat paniky. panická
porucha sa objavuje 2krát častejšie u žien ako u mužov. veľmi
často (cca v 15%) sú ľudia trpiaci panickou poruchou liečení
u internistu, na kardiológiu alebo na neurológii. výsledky laboratórnych
vyšetrenie však bývajú opakovane negatívny. často
sa pri panickej poruche rozvinie agorafóbia.
Únikové správanie: Bežnou reakciou na záchvat paniky je
snaha uniknúť čo najrýchlejšie z danej situácie (napr. útek
z metra).
Vyhýbavé správanie: K zdĺhavý správanie môže posti
žený dospieť z niekoľkých dôvodov:
• Vyhýba sa určitým miestam, kde záchvat skutočne zažil,
obáva sa, že sa tam bude opakovať (v nákupnom centre,
v metre).
• Vyhýba sa miestam, kde síce záchvat nemal, ale predpokladané
dá veľmi nepríjemné dôsledky fyzickej (napr. že sa pomo
čí) alebo spoločenskej (znemožní so svojím úzkostným správaním)
v prípade, že by sa objavili príznaky.
• Vyhýba sa miestam, kde nie je dostupná pomoc (ďaleko od
domova, v lese, v dopravnej zápche).
• Vyhýba sa záťažovým činnostiam, pri ktorých by mohol zá
chvat paniky vzniknúť (napr. telesnému cvičenia, milovať
nej), alebo pri ktorých by mal zlé dôsledky (riadenie auta).
Zabezpečovacie správanie: Väčšinu osôb trpiacich panickou
poruchou upokojuje blízkosť osoby, ktoré dôverujú. Nech je to
príbuzný, lekár, dobrý priateľ alebo rodič, výnimočne aj malé
dieťa. Rad ľudí trpiacich panickou poruchou nosia pri sebe najrôznejšie
upokojujúce lieky, typicky diazepam, alprazolam alebo
bromazepam. Hoci sa obávajú telesného postihnutia, mávajú
skúsenosť, že po psychickom upokojení panika zmizne. inokedy sa
snaží zabezpečiť si možnosť lekárskej pomoci tým, že cestujú
iba na miesta, kde je lekárska pomoc dostupná. alebo majú
-Li napr. strach zo straty kontroly vypudzovanie, cestujú iba
nalačno alebo na miesta, kde určite toalety dostupné sú. typický
je tiež strach zostávať osamote.
Vyhľadávanie pomoci a uistenie: Obavy, starosti a úzkosť
vedú osoby trpiace poruchou k hľadanie pomoci a uisťovanie.
Pomoc hľadajú u blízkych, niekedy u dobrých priateľov a často
u lekárov rôznych odborov medicíny. Konkrétnu pomoc ani uisti
tenia však nepomôžu, pretože príznaky paniky sú natoľko
silné, že postihnutý býva presvedčený, že mu všetci klamú, alebo
nie sú dostatočnými odborníkmi, aby jeho ťažkostiam dobre rozumeli.
Aj keď sa znovu a znovu necháva vyšetriť a nič váž
ného sa nezistí, nenachádza pokoj. Upokojenie funguje vždy iba
na krátku chvíľu. A takmer vždy s množstvom podstúpených
vyšetrenie dochádza paradoxne k nárastu úzkosťou. Niekedy si postihnutý
číta rôzne príručky domáceho lekára, objaví na sebe
príznaky rôznych chorôb a znovu sa vydesí.
Rudolf má 33 rokov. Pracuje ako zamestnanec prestížnej & bezpečnostné služby. Je doteraz športovo aktívny, venuje sa ako tréner orientálnym bojovým umením. okrem toho
behá, pláva a veľa posilňuje. Prvý záchvat paniky dostal
pri cvičení v posilňovni. Počas obvyklé série cvikov sa mu
zrazu začala točiť hlava a dostal strach, že omdlie. urobilo
til mravčenie v prstoch. Hlava sa mu točila čím ďalej viac,
musel si sadnúť. Dostal hrozný strach. Bol presvedčený, že
má mŕtvicu. Brněly mu ruky a ťažko sa mu dýchalo. snažil
sa teda dýchať pravidelne a zhlboka. Náhle dostal do prstov
kŕče, nedokázal ich od seba odlepiť. Rýchlo si nechal zavolať
pohotovosť. Odviezli ho do nemocnice, kde mu povedali, že je
zdravý. Nerozumel tomu. Za týždeň pri posilňovaní sa to isté
zopakovalo. Radšej prestal posilňovať. Obišiel niekoľko zná-
mojich doktorov, ale nič mu nezistili.
Ivete je 28 rokov. V posledných dvoch rokoch trpia záchvatmi paniky.
Prvá ataku mala počas dopoludňajšej pracovnej schôdzky.
Miestnosť bola malá a preplnená ľuďmi. Iveta bola unavená,
minulú noc absolvovala večierok. Doteraz nejedla a mala
pred menštruáciou. Panika prišla naraz, z ničoho nič. snímačov
tila, ako by sa jej nad hlavou preliala nejaká vlna. chvíľu
jej bolo horúco, potom zase zima, začalo jej prudko búšiť srdce.
Išla k otvorenému oknu, pretože cítila, že musí na vzduch.
Celá sa rozklepala. Mala pocit, že sa na ňu všetci pozerajú.
Išla na záchod, tam sa rozplakala. Za chvíľu to prestalo,
však nadobudla presvedčenie, že musí byť vážne chorá.
Aj keď všetky vyšetrenia dopadla dobre, stále mala strach,
že umrie. Záchvaty sa začali opakovať. V práci sa vyhýbala
stretnutie s druhými ľuďmi. Zistila, že skôr prepadne záchvatu,
keď je unavená a keď je v spoločnosti viac ľudí. okrem
záchvatov je stále bez zjavného dôvodu napätá.
Prvýkrát ma to postretlo v aute. Ponáhľal som na dôležité rokovania
a uviazol som v dopravnej zápche. Zrazu som ucítil
pichanie v hrudi, búšenie srdca a začal som sa potiť. napadlo
ma, že je to možno infarkt. Nemohol som dodechnout a dostal
som strach, že sa zadusím, dokonca ma začali brnět
aj ruky. Došiel som do nemocnice. Rad vyšetrenie ale infarkt
či iné závažné ochorenie vylúčila. Vraj je to od stresu
v práci. Prial som si tomu uveriť, ale nemohol som. príznaky
boli tak silné, že som mal vážne strach, že zomriem. od
tej doby sa mi podobné záchvaty začali objavovať častejšie
- Pri jazde do zamestnania, niekedy dokonca aj pri rokovaniach.
Dokonca sa mi stalo, že som sa z ničoho nič v noci prebudil
a cítil, že mi búši srdce a nemôžem dýchať. opakovane som
bol na pohotovosti. Pozerali sa na mňa cez prsty. Ale ja si to
naozaj nevymýšľam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára