Pri strachu dochádza k aktivácii radu telesných systémov ovládaných
rôznymi oblasťami mozgu. Za ústredné centrum strachu
môžeme označiť amygdala. Funguje ako pamäťová banka.
Sú v nej uložené všetky naše emočne podfarbené zážitky,
nádeje, obavy, nevôle či sklamanie. Uložené skúsenosti fungujú
ako vzorce - akési sito, ktorým prechádzajú všetky novo
prichádzajúce informácie, všetky zmyslové vnemy. amygdala
porovnaním s predtým uloženými skúsenosťami rozlíši, či nové
vnemy nesignalizujú ohrození, či naopak šancu. vzorce správania
zafixované v amygdala sa aktivujú a uplatňujú v ohrozujúcich
situáciách. Reakcia mozgu na ohrozenie je teda dopredu
daná: zbystriť pozornosť, prestať uvažovať, spustiť automaticky
fungujúce obranné reflexy.
Ďalšou dôležitou oblasťou potrebnú
pre správnu »funkciu« strachu je hypotalamus - rí
diacej centrum vegetatívneho nervstva a stresové kaskády, na
ktorej konci je vyplavenie stresového hormónu (kortizolu)
z kôry nadobličiek. Uvoľňovanie kortizolu tlmí hipokampus.
Hipokampus je tiež dôležitý pre ukladanie pamäťové stopy.
Ďalej pri panickom záchvate dochádza v mozgu aj v tele k hyperaktivite
neuroprenášačov - adrenalínu a noradrenalínu.
Signály pre ich výdaj vychádzajú z malého jadra v predĺ
žené mieche, ktoré sa nazýva locus coeruleus. Pri jeho zvýšenej
aktivite počas panického záchvatu sú aktivované v mozgu
aj v tele neuróny, ktoré vydávajú noradrenalín (hlavne v mozgu)
a adrenalín (hlavne v tele v sympatickom nervovom systéme).
Vďaka zmenám, ktoré tieto látky spôsobí, sa nám emóciu
ne nabité udalosti vtisnú do pamäte tak jasne. hipokampus
si je dobre pamätá. Aj situácia, ktorá nie je nebezpečná, ale len
vzdialene pripomína niečo z okolnosti panického záchvatu
alebo príznakov, ktorých sa človek obáva, stačí na spustenie falošného
poplachu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára